Štefan Balázs - Zabudnuté mestá

Štefan Balázs - Zabudnuté mestá

Premiéra:17. máj 2025
Dĺžka: minút

Mestská galéria Rimavská Sobota Vás srdečne pozýva na otvorenie výstavy : Štefan Balázs - Zabudnuté mestá

vernisáž v sobotu 17. mája 2025 o 17.00 hod.

kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová

Výstava sa koná v rámci podujatia Noc múzeí a galérií.

Otváracie hodiny: pondelok – zatvorené, utorok – piatok: 09.00 – 17.00 hod.

Hlavné námestia 5, Rimavská Sobota

Štefan Balázs je geometrický abstrakcionista. Jeho maľbu by sme určite mohli charakterizovať aj takto a uvažovať o nej v súvislosti s tendenciou geometrickej abstrakcie, prípadne ďalšími tendenciami ako op-art, minimalizmus či neo-geo. V zásade by sme mali teda vychádzať z komparácií s inými maliarskymi dielami, ktoré nám jeho maľba „pripomenie“. Iste je podnetné vytvárať analógie, ktoré nám umiestňujú diela umenia do medzinárodného kontextu, zobrazujú sa v ňom, umiestňujú. Vytvárajú určitý základ, platformu, pretože geometrická abstrakcia je ako princíp pomerne uzatvoreným priestorom umenia, má svoje dejiny, témy, zámery, aj avantgardnú agendu, ktorá je predmetom postmoderného prehodnocovania, čím sa však jej hegemónnosť otvára.

Balázs našu pozornosť ale upriamuje na to, čo je namaľované a nie na to, čo by mohlo byť. A ešte presnejšie sa zameriava na to, čo bolo a už nie je, neexistuje, alebo nie je viditeľné. Pretože jeho znaková maľba je tvorená kultúrnymi odkazmi na proces vzniku obrazu, ktoré pochádzajú z podhubia ďalekovýchodného a euroamerického spôsobu vizuálneho myslenia.

Vychádza z Balázsovho doterajšieho výskumu fenoménu útvaru kruhu, jeho rozpadu, skladania a nájdenia rôznych tvarových možností v týchto okruhoch: Kruhy, siete a špirály, Krčenie plochy – skladanie tvaru – nájdenie nového tvaru. Jedná sa o výtvarnú analýzu, ktorá odkazuje na ranú modernu a jej spôsob hľadania nového jazyka a funkcie obrazu, ale je už overovaná súčasnou pamäťou a odkazom na civilizačné dedičstvo. Štefan Balázs sa zaoberá poznávaním máp a topografických zobrazení známych lokalít, no aj takých, ktoré poznajú len odborníci, archeológovia. Na to nás odkazujú názvy jeho diel, ktorých základy vychádzajú z názvov zaniknutých miest (Glian, Soldov na Liptove, Avaris, Pyramesse), viackrát zničených, znovuosídlených a premenovaných (Ninua, Edessa, Nisibis, Nagar) alebo jednoducho imaginárnych, ako sú Neviditeľné mestá Itala Calvina (Cloe, Armilla, Eusapia, Bersabea) alebo území, krajov, ktoré existujú len na starých mapách.

Čím viac má, podľa Balázsa, mesto názvov, tým viac civilizačných vrstiev ho utvára, a to sú motívy, ktoré vo svojich prácach ukladá, vrství, vpisuje. Aj ich názvy môžu znieť v zmenenej intonácii odlišne, preto aj on názvy svojich malieb utvára ako novotvary (Alinak, Erebtum, Harad). Civilizačné vrstvy sa aj na jednom mieste môžu líšiť, v čase sa mení ich obyvateľstvo, spoločenské zriadenie, jazyk, náboženstvo. V niektorých realizáciách ako Deep Space, I. a II. odkazuje na snímky hviezdnej oblohy z Hubblovho teleskopu, ako na obrazy neusporiadanosti, no jeho prístup nie je založený na dohľadateľnej, vysledovateľnej súvislosti s reálnym miestom.

Sú to vymyslené štruktúry mestských pôdorysov, kruhy v kruhoch, sústredené kruhy, pravouhlé siete, zvislé, vodorovné obdĺžniky, koncentrované, vkladané, alebo sú to siete – šachovnice, či sústredené kruhy a segmenty kruhov, pletence sietí, siete kruhov, ktoré sú v cykle skladaných a krčených malieb-objektov predmetom procesu skladania a nachádzania novej tvarovej variability.

Rok výroby: 2025
Dátum lokálnej premiéry: 17. máj 2025

Mestská galéria Rimavská Sobota Vás srdečne pozýva na otvorenie výstavy : Štefan Balázs - Zabudnuté mestá

vernisáž v sobotu 17. mája 2025 o 17.00 hod.

kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová

Výstava sa koná v rámci podujatia Noc múzeí a galérií.

Otváracie hodiny: pondelok – zatvorené, utorok – piatok: 09.00 – 17.00 hod.

Hlavné námestia 5, Rimavská Sobota

Štefan Balázs je geometrický abstrakcionista. Jeho maľbu by sme určite mohli charakterizovať aj takto a uvažovať o nej v súvislosti s tendenciou geometrickej abstrakcie, prípadne ďalšími tendenciami ako op-art, minimalizmus či neo-geo. V zásade by sme mali teda vychádzať z komparácií s inými maliarskymi dielami, ktoré nám jeho maľba „pripomenie“. Iste je podnetné vytvárať analógie, ktoré nám umiestňujú diela umenia do medzinárodného kontextu, zobrazujú sa v ňom, umiestňujú. Vytvárajú určitý základ, platformu, pretože geometrická abstrakcia je ako princíp pomerne uzatvoreným priestorom umenia, má svoje dejiny, témy, zámery, aj avantgardnú agendu, ktorá je predmetom postmoderného prehodnocovania, čím sa však jej hegemónnosť otvára.

Balázs našu pozornosť ale upriamuje na to, čo je namaľované a nie na to, čo by mohlo byť. A ešte presnejšie sa zameriava na to, čo bolo a už nie je, neexistuje, alebo nie je viditeľné. Pretože jeho znaková maľba je tvorená kultúrnymi odkazmi na proces vzniku obrazu, ktoré pochádzajú z podhubia ďalekovýchodného a euroamerického spôsobu vizuálneho myslenia.

Vychádza z Balázsovho doterajšieho výskumu fenoménu útvaru kruhu, jeho rozpadu, skladania a nájdenia rôznych tvarových možností v týchto okruhoch: Kruhy, siete a špirály, Krčenie plochy – skladanie tvaru – nájdenie nového tvaru. Jedná sa o výtvarnú analýzu, ktorá odkazuje na ranú modernu a jej spôsob hľadania nového jazyka a funkcie obrazu, ale je už overovaná súčasnou pamäťou a odkazom na civilizačné dedičstvo. Štefan Balázs sa zaoberá poznávaním máp a topografických zobrazení známych lokalít, no aj takých, ktoré poznajú len odborníci, archeológovia. Na to nás odkazujú názvy jeho diel, ktorých základy vychádzajú z názvov zaniknutých miest (Glian, Soldov na Liptove, Avaris, Pyramesse), viackrát zničených, znovuosídlených a premenovaných (Ninua, Edessa, Nisibis, Nagar) alebo jednoducho imaginárnych, ako sú Neviditeľné mestá Itala Calvina (Cloe, Armilla, Eusapia, Bersabea) alebo území, krajov, ktoré existujú len na starých mapách.

Čím viac má, podľa Balázsa, mesto názvov, tým viac civilizačných vrstiev ho utvára, a to sú motívy, ktoré vo svojich prácach ukladá, vrství, vpisuje. Aj ich názvy môžu znieť v zmenenej intonácii odlišne, preto aj on názvy svojich malieb utvára ako novotvary (Alinak, Erebtum, Harad). Civilizačné vrstvy sa aj na jednom mieste môžu líšiť, v čase sa mení ich obyvateľstvo, spoločenské zriadenie, jazyk, náboženstvo. V niektorých realizáciách ako Deep Space, I. a II. odkazuje na snímky hviezdnej oblohy z Hubblovho teleskopu, ako na obrazy neusporiadanosti, no jeho prístup nie je založený na dohľadateľnej, vysledovateľnej súvislosti s reálnym miestom.

Sú to vymyslené štruktúry mestských pôdorysov, kruhy v kruhoch, sústredené kruhy, pravouhlé siete, zvislé, vodorovné obdĺžniky, koncentrované, vkladané, alebo sú to siete – šachovnice, či sústredené kruhy a segmenty kruhov, pletence sietí, siete kruhov, ktoré sú v cykle skladaných a krčených malieb-objektov predmetom procesu skladania a nachádzania novej tvarovej variability.

Rok výroby: 2025
Dátum lokálnej premiéry: 17. máj 2025