| Premiéra: | 5. máj 2023 |
| Dĺžka: | minút |
Ladislav Maďar (nar. Rimavská Sobota, 1974), fotograf. Je zakladajúcim členom fotografického združenia Phos Photos. Výrazný vplyv na jeho tvorbu malo stretnutie s fotografom a pedagógom Matúšom Zajacom, ktorý je aj kurátorom aktuálnej výstavy. Laco Maďar sa venuje najmä sociálnej fotografii, a teda rôznym kritickým témam v súčasného sveta.
Výstavy:
2021, Offshore Workers, hosť skupinovej výstavy, Galéria 7, Trnava
2021, HoPe/Offshore Workers, Galéria Svätoplukova, Bratislava
2017, Za Krížom, výstava súčasnej dokumentárnej fotografie, Synagóga – Centrum súčasného
umenia. Galéria Jána Koniarka v Trnave
2014, Za Krížom, výstava súčasnej dokumentárnej fotografie, Spišské múzeum v Levoči
2014, Someones born to see the light, someone pass to endless night, Galéria Velryba, Praha,
Česká republika
2011, Premeny Slovenska, Galéria SEDF, Bratislava
2011, Premeny Slovenska Galéria Umelcov Spiša, Spišská Nová Ves
2011, Za Krížom, výstava fotografického združenia PhosPhotos s výtvarníkom Ferom
Guldanom, Dóm Svätej Alžbety, Košice
2009, Kuba, Divadlo Ticho a spol., Bratislava
„Som občan VESMÍRU, profesie, s otvorenými očami a náručou srdca.“
Ladislav Maďar
Dnes je dokumentárnou fotografiou považovaná každá fotografia, ktorá poukazuje na náš život,denne vzniká niekoľko miliárd takýchto snímkov a divák sa už zložito dostáva ku podstate dokumentárnej fotografie. Veľmi často dostávam otázky, čo je dokumentárna fotografia ? Má dnes význam fotografovať dokument? Ako sa dnes dá dostať do tém ?
Odpoveďou je výstava Ladislava Maďara.
Už od konca devätnásteho storočia prenikol dánsky fotograf Jacob Riis do podstaty sociálneho dokumentu. Bol prvým komu sa podarilo začleniť do života chudobnej vrstvy odhaľujúcu druhú polovicu New Yorku, presne tú, kam bežný človek nikdy nemal záujem vkročiť.
Od tohto momentu sa dokumentárna fotografia začala meniť vplyvom rôznych umeleckých smerov a autorom sa otvorili dvere ku realizácii svojich projektov v rôznych vizuálnych jazykoch. Estetika týchto spôsobov je tak rozmanitá, že umocňuje fotografovať dokument každému autorovi so zaujatím pre danú tému. Pre Ladislava Maďara sa stala nosnou a inšpiratívnou zlatá doba fotografie, ktorej smer určovali autori z agentúry Magnum Photos v druhej polovice dvadsiateho storočia. Sám ako autor, ktorý fotografiu berie ako svoj koníček bez tlaku sa s ňou živiť, začal študovať práve fotografov z tejto agentúry a osvojovať si estetiku významných predstaviteľov dlhodobého dokumentu.
Práve vystavená fotografická esej s názvom Artritída (2007 – 2012) je toho príkladom. Maďarova estetika je prepracovaná a smerujúca do rôznorodých vizuálnych znakov či geometrických štruktúr.
Ide o sociálnu sondu do života ženy a jej rodiny, odkrývajúc samého seba. Tieto fotografie sú o pocitoch fotografa, manžela a otca smerujúcich do intímneho sveta všetkých zobrazujúcich. Ide o akýsi autoportrét pocitov autora premostených cez razantnú sociálnu fotografiu. Musím povedať, že v rámci Slovenska vzniklo minimum tak hodnotných dokumentárnych esejí z vlastného prostredia. Druhý cyklus prezentovaný na výstave s názvom HoPE – Homeless People (2010 – 2011) sa dotýka života ľudí bez domova v nočných hodinách z prostredia Nocľahárne sv. Vincenta de Paul v Bratislave.
Musím podotknúť, že tento priestor navštívil asi každý autor dokumentujúci túto skupinu obyvateľstva. Téma človeka bez domova sa stala populárnou asi ako téma zo života Rómov, a tým je veľmi zložité zaujať vlastným originálnym vizuálnym jazykom. Ladislavovi Maďarovi sa to podarilo pre jeho priamočiaru surovosť. Fotografie nepoukazujú na povrch a udalosti, ale práve naopak nás vedú do intimity odohrávajúcej sa v duši fotografovaných. Ide o mozaiku portrétov s jasným odkazom na človeka. Autor odbúral strach a priamo vstúpil do života fotografovaných. Tu nenachádzame kalkul, ale priamočiarosť s jasným cieľom, a to ponoriť divákov do prežitých rokov na uliciach zaznamenaných v očiach fotografovaných.
OIL AND GAS / Offshare Workers (2011 – 2017) je projektom, ktorý sa začal sondou vlastného ja.
Ladislav Maďar ako pracovník na ropnej plošine FPSO BONGA Amenam, Sea Eagle v Nigérii poukazuje na svet v uzavretom priestore formou vlastného denníka. Tento denník je sondou do mentality človeka, ktorý počas 28 dní vynakladá zo seba fyzické a hlavne psychické maximum. Autor fotografovanie berie ako vlastnú terapiu a únik zo stereotypného života v ohraničenom priestore. Fotografia sa stáva pomôckou ako prežiť osamotený bez rodiny uprostred oceánu 100 km od pobrežia. Táto fotografická cesta nepomohla len autorovi sa vymaniť z psychologického tlaku, ale poukazuje originálnym obrazovým spôsobom neviditeľný svet, do ktorého ešte takto komplexne nevkročil žiadny významný fotograf.
Ladislav Maďar využil svoju autorskú slobodu do výhody a ukázal ďalším nadšencom že práva táto sloboda môže dopomôcť dokumentárnej fotografii aj na Slovensku.
Posledná, a asi najviac intímna vystavená séria s názvom From Naija With Love – Nigeria (Port Harcourt, Bonny Island, Lagos 2011 – 2017) je veľkým vizuálnym posunom autora do modernej estetiky a výrazného prekročenia vlastného tvorivého tieňa. Autor veľmi citlivým spôsobom vstupuje do intímneho sveta ženy a poukazuje aj na vlastnú zamilovanosť. Táto Africká žena sa stala múzou a dovolila autorovi prenikať do jej snov.
Je to veľmi osobná obrazová výpoveď niekedy pripomínajúca fotografie mojej matky, ktorú takto nafotografoval tiež vášnivý fotograf, môj otec. Len s jedným rozdielom, tie fotografie ostali nalepené v albumoch pre ďalšie rodinné generácie a Ladislav Maďar ich vystavuje vo verejnom priestore a dáva možnosť ostatným preniknúť do jeho obdobia, keď vášnivo fotografoval nielen svoju múzu. Obdobie od roku 2007 do roku 2017 sa stalo pre Ladislava Maďara intenzívnym časom pre fotografiu. Ide o desaťročné obdobie, v ktorom stihol zaznamenať tri eseje z osobného života a jeden cyklus zo života neznámych bytostí žijúcich na hrane vystavený v rámci skupinového projektu HoPE združenia Phos Photos.
Mám radosť, že za tých desať rokov vzniklo tak vyzreté, autorsky čisté, fotograficky nápadité dielo, ktoré máte možnosť vidieť na výstave v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, ktorá je zároveň premiérou jeho tvorby v rodnom meste.
Vernisáž výstavy v piatok 5. mája o 17.00 hod.
Počas podujatia Dni mesta Rimavská Sobota
trvanie výstavy: do konca júna 2023
otvorené: pondelok – piatok: 9.00 – 17.00 hod.
Hlavné námestie 5, Rimavská Sobota
Info: mestska.galeria.rs@gmail.com, www.mgrs.sk
Dátum lokálnej premiéry: 5. máj 2023
Ladislav Maďar (nar. Rimavská Sobota, 1974), fotograf. Je zakladajúcim členom fotografického združenia Phos Photos. Výrazný vplyv na jeho tvorbu malo stretnutie s fotografom a pedagógom Matúšom Zajacom, ktorý je aj kurátorom aktuálnej výstavy. Laco Maďar sa venuje najmä sociálnej fotografii, a teda rôznym kritickým témam v súčasného sveta.
Výstavy:
2021, Offshore Workers, hosť skupinovej výstavy, Galéria 7, Trnava
2021, HoPe/Offshore Workers, Galéria Svätoplukova, Bratislava
2017, Za Krížom, výstava súčasnej dokumentárnej fotografie, Synagóga – Centrum súčasného
umenia. Galéria Jána Koniarka v Trnave
2014, Za Krížom, výstava súčasnej dokumentárnej fotografie, Spišské múzeum v Levoči
2014, Someones born to see the light, someone pass to endless night, Galéria Velryba, Praha,
Česká republika
2011, Premeny Slovenska, Galéria SEDF, Bratislava
2011, Premeny Slovenska Galéria Umelcov Spiša, Spišská Nová Ves
2011, Za Krížom, výstava fotografického združenia PhosPhotos s výtvarníkom Ferom
Guldanom, Dóm Svätej Alžbety, Košice
2009, Kuba, Divadlo Ticho a spol., Bratislava
„Som občan VESMÍRU, profesie, s otvorenými očami a náručou srdca.“
Ladislav Maďar
Dnes je dokumentárnou fotografiou považovaná každá fotografia, ktorá poukazuje na náš život,denne vzniká niekoľko miliárd takýchto snímkov a divák sa už zložito dostáva ku podstate dokumentárnej fotografie. Veľmi často dostávam otázky, čo je dokumentárna fotografia ? Má dnes význam fotografovať dokument? Ako sa dnes dá dostať do tém ?
Odpoveďou je výstava Ladislava Maďara.
Už od konca devätnásteho storočia prenikol dánsky fotograf Jacob Riis do podstaty sociálneho dokumentu. Bol prvým komu sa podarilo začleniť do života chudobnej vrstvy odhaľujúcu druhú polovicu New Yorku, presne tú, kam bežný človek nikdy nemal záujem vkročiť.
Od tohto momentu sa dokumentárna fotografia začala meniť vplyvom rôznych umeleckých smerov a autorom sa otvorili dvere ku realizácii svojich projektov v rôznych vizuálnych jazykoch. Estetika týchto spôsobov je tak rozmanitá, že umocňuje fotografovať dokument každému autorovi so zaujatím pre danú tému. Pre Ladislava Maďara sa stala nosnou a inšpiratívnou zlatá doba fotografie, ktorej smer určovali autori z agentúry Magnum Photos v druhej polovice dvadsiateho storočia. Sám ako autor, ktorý fotografiu berie ako svoj koníček bez tlaku sa s ňou živiť, začal študovať práve fotografov z tejto agentúry a osvojovať si estetiku významných predstaviteľov dlhodobého dokumentu.
Práve vystavená fotografická esej s názvom Artritída (2007 – 2012) je toho príkladom. Maďarova estetika je prepracovaná a smerujúca do rôznorodých vizuálnych znakov či geometrických štruktúr.
Ide o sociálnu sondu do života ženy a jej rodiny, odkrývajúc samého seba. Tieto fotografie sú o pocitoch fotografa, manžela a otca smerujúcich do intímneho sveta všetkých zobrazujúcich. Ide o akýsi autoportrét pocitov autora premostených cez razantnú sociálnu fotografiu. Musím povedať, že v rámci Slovenska vzniklo minimum tak hodnotných dokumentárnych esejí z vlastného prostredia. Druhý cyklus prezentovaný na výstave s názvom HoPE – Homeless People (2010 – 2011) sa dotýka života ľudí bez domova v nočných hodinách z prostredia Nocľahárne sv. Vincenta de Paul v Bratislave.
Musím podotknúť, že tento priestor navštívil asi každý autor dokumentujúci túto skupinu obyvateľstva. Téma človeka bez domova sa stala populárnou asi ako téma zo života Rómov, a tým je veľmi zložité zaujať vlastným originálnym vizuálnym jazykom. Ladislavovi Maďarovi sa to podarilo pre jeho priamočiaru surovosť. Fotografie nepoukazujú na povrch a udalosti, ale práve naopak nás vedú do intimity odohrávajúcej sa v duši fotografovaných. Ide o mozaiku portrétov s jasným odkazom na človeka. Autor odbúral strach a priamo vstúpil do života fotografovaných. Tu nenachádzame kalkul, ale priamočiarosť s jasným cieľom, a to ponoriť divákov do prežitých rokov na uliciach zaznamenaných v očiach fotografovaných.
OIL AND GAS / Offshare Workers (2011 – 2017) je projektom, ktorý sa začal sondou vlastného ja.
Ladislav Maďar ako pracovník na ropnej plošine FPSO BONGA Amenam, Sea Eagle v Nigérii poukazuje na svet v uzavretom priestore formou vlastného denníka. Tento denník je sondou do mentality človeka, ktorý počas 28 dní vynakladá zo seba fyzické a hlavne psychické maximum. Autor fotografovanie berie ako vlastnú terapiu a únik zo stereotypného života v ohraničenom priestore. Fotografia sa stáva pomôckou ako prežiť osamotený bez rodiny uprostred oceánu 100 km od pobrežia. Táto fotografická cesta nepomohla len autorovi sa vymaniť z psychologického tlaku, ale poukazuje originálnym obrazovým spôsobom neviditeľný svet, do ktorého ešte takto komplexne nevkročil žiadny významný fotograf.
Ladislav Maďar využil svoju autorskú slobodu do výhody a ukázal ďalším nadšencom že práva táto sloboda môže dopomôcť dokumentárnej fotografii aj na Slovensku.
Posledná, a asi najviac intímna vystavená séria s názvom From Naija With Love – Nigeria (Port Harcourt, Bonny Island, Lagos 2011 – 2017) je veľkým vizuálnym posunom autora do modernej estetiky a výrazného prekročenia vlastného tvorivého tieňa. Autor veľmi citlivým spôsobom vstupuje do intímneho sveta ženy a poukazuje aj na vlastnú zamilovanosť. Táto Africká žena sa stala múzou a dovolila autorovi prenikať do jej snov.
Je to veľmi osobná obrazová výpoveď niekedy pripomínajúca fotografie mojej matky, ktorú takto nafotografoval tiež vášnivý fotograf, môj otec. Len s jedným rozdielom, tie fotografie ostali nalepené v albumoch pre ďalšie rodinné generácie a Ladislav Maďar ich vystavuje vo verejnom priestore a dáva možnosť ostatným preniknúť do jeho obdobia, keď vášnivo fotografoval nielen svoju múzu. Obdobie od roku 2007 do roku 2017 sa stalo pre Ladislava Maďara intenzívnym časom pre fotografiu. Ide o desaťročné obdobie, v ktorom stihol zaznamenať tri eseje z osobného života a jeden cyklus zo života neznámych bytostí žijúcich na hrane vystavený v rámci skupinového projektu HoPE združenia Phos Photos.
Mám radosť, že za tých desať rokov vzniklo tak vyzreté, autorsky čisté, fotograficky nápadité dielo, ktoré máte možnosť vidieť na výstave v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, ktorá je zároveň premiérou jeho tvorby v rodnom meste.
Vernisáž výstavy v piatok 5. mája o 17.00 hod.
Počas podujatia Dni mesta Rimavská Sobota
trvanie výstavy: do konca júna 2023
otvorené: pondelok – piatok: 9.00 – 17.00 hod.
Hlavné námestie 5, Rimavská Sobota
Info: mestska.galeria.rs@gmail.com, www.mgrs.sk
Dátum lokálnej premiéry: 5. máj 2023
